Len obavy už nestačia

Európa sa za posledné roky až 53-krát obávala o osud Darfúru, ale neurobila nič pre ukončenie násilia.

Ako sa blíži štvrté výročie darfúrskej tragédie blíži, ťažko uveriť, že reakcia Európskej únie je taká chabá. Nepodarilo sa jej urobiť nijaké účinné kroky v tlaku na Chartúm, aby zastavil vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré páchali a páchajú jeho vojská a spriaznení ozbrojenci v západnom Sudáne. V dôsledku toho svoje domovy nútene opustili vyše dva milióny ľudí a viac ako 200-tisíc civilistov umrelo v boji sponzorovanom vládou.

Prirodzene, keby boli oficiálne európske prejavy znepokojenia účinné, etnické čistky v Sudáne by sa boli už dávno skončili. Od apríla 2004 vydali európski ministri zahraničia 19 záverečných vyhlásení Rady ohľadom Darfúru, naposledy 5. marca 2007, v ktorých vyjadrili svoje kolektívne „obavy”, „vážne obavy”, „pretrvávajúce obavy” alebo „silné obavy” nie menej ako 53 ráz.

Sudán si z obáv nič nerobí

Neprekvapí, že na Chartúm európske obavy nezapôsobili, lebo keď sa prejde od slov k činom, únia neuspela, pričom sankcionovala len štyroch jednotlivcov; bývalého sudánskeho veliteľa letectva stredného rangu, jedného džandžawídskeho vodcu ozbrojencov a dvoch¬ rebelov. Vyhlásila tiež slabé a neúčinné embargo na zbrane pre bojujúce strany, ktoré však všetci s ľahkosťou obchádzali a obchádzajú.

Neochota konať ráznejšie nie je založená na nijakých filozofických výhradách k sankciám. Európa je ochotná zmraziť majetky a zakázať vycestovanie pre Bielorusko za „porušenie medzinárodných volebných no¬riem” a zákrok proti občianskej spoločnosti. Uvalila tiež zákazy cestovať na separatistov v Moldavsku za ich „kampaň proti školám s latinkou” a na vodcov Uzbekistanu. Kazisveti v Kongu, Libérii a Pobreží Slonoviny tiež zažili sankcie v podobe zmrazenia majetkov a zákazu cestovať. Hoc odsúdeniahodné, ich správanie, ktoré vyvolalo kroky v týchto prípadoch, bledne popri systematickej kampani štátom sponzorovanej skazy v Darfúre.

Nikto v Európe nemôže vážne spochybniť podiel Chartúmu na masových ukrutnostiach v Darfúre. Akékoľvek pretrvávajúce pochybnosti sa rozptýlili minulý mesiac, keď prokurátor Medzinárodného súdneho tribunálu predstavil rozsiahle dôkazy proti dvom jednotlivcom vrátane významného vládneho ministra Ahmeda Haruna, o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti. Prokurátor, hovoriac o úlohe ministra, povedal: „Najpoprednejšia koordinačná úloha zverená Ahmedovi Haurnovi ako šéfovi Darfúrskeho bezpečnostného oddelenia spočívala v riadení a účasti na verbovaní ozbrojencov Džandža¬wídu, ktorí mali doplniť sudánske ozbrojené sily.” Dôkazový materiál je možno dosiaľ najjasnejší doklad o tom, že sudánska vláda zohráva ústrednú úlohu pri plánovaní a vykonávaní ukrutností v Darfúre.

Ničenie pokračuje a už aj tak katastrofálna situácia sa ešte zhoršila v posledných mesia¬coch. V polovici januára varovali humanitárne organizácie v Darfúre, že ich akcie na pomoc zlyhajú, ak sa nezaistí bezpečnosť. Chartúm tiež aktívne rozdúchava povstania v susednom Čade a Stredoafrickej republike, pričom sa tam dajú predvídať hrozivé humanitárne následky. Európski ministri zahraničia by namiesto 53-násobného vyjadrenia obáv mali využiť aprílové stretnutie na to, aby venovali pozornosť výzve Európskeho parlamentu k sankciám pre Chartúm. Mali by vydať zákazy cestovať a zmraziť majetky všetkým jednotlivcom menovaným v správach Vyšetrovacej komisie a Výboru expertov OSN. Mali by si všimnúť opatrenia zamerané na toky príjmov zo sudánskeho ropného sektora. A mali by povoliť súdne vyšetrovanie zahraničných účtov su¬dánskych podnikov, pričlenených k vládnucej väčšinovej strane v Chartúme, Strany národného kongresu.

Frázy nestačia

Slová zjavne nestačia na to, aby primali vládu premyslieť si celú vec. Chartúm opakovane neplní svoje sľuby, že odzbrojí Džandžawíd, zavedie prímerie a povolí rozmiestnenie početnejších mierotvorných jednotiek - všetko absolútne beztrestne. A kým Chartúm nezaplatí citeľnú cenu, nemá pohnútku, aby počúval európskych vodcov, ani aby zmenil svoje správanie.

Napokon, čo je v tejto veci asi najnepochopenejšie, je fakt, že chartúmsky režim už v minulosti reagoval na tvrdý medzinárodný tlak. Predovšetkým podpísal Súhrnnú mierovú dohodu v januári 2005, čím sa skončila dvadsaťročná občianska vojna na juhu krajiny, sčasti pre požiadavky zo strany medzinárodnej komunity, podporované presvedčivými opatreniami. Tento režim možno vraždí, ale záleží mu na vlastnom prežití, a preto je náchylný podriaďovať sa medzinárodnému nátlaku.

Frázovité „obavy” Európy prosto nestačia. Je načase uplatniť súhrn tvrdých sankcií, ktoré môžu skutočne upútať pozornosť Chartúmu a presvedčiť vodcov Sudánu, že existuje reálna cena za to, že budú pokračovať v užívaní masového násilia proti svojim vlastným občanom.